Eurozóna pomaly zostupuje na dno

 

Veľkolepé plány politikov na odvrátenie krízy sa nekonajú. Eurozóna pomaly padá.

Taliansko čakajú predčasné voľby, čo bude po nich? Odchod Katalánska odsúdi Španielsko na bankrot. Odchod Grécka by bol pre Európu porážkou. Británia je trójskym koňom únie... a to som si vybral len niektoré názvy článkov v médiách na Slovensku za jeden deň. Všetky majú spoločného menovateľa – sú následkom dlhovej krízy v únii. V tejto chvíli nemá význam hodnotiť, ako dlhová kríza vznikla. Teraz je to už nepodstatná informácia, lebo faktom je, že sme niekde na ceste k pádu a zaujímať nás môže len to, či sa nám podarí odvrátiť pád a vrátiť sa na vrchol, alebo naopak spadneme do hlbokej priepasti krízy. Zatiaľ sa nám nedarí odvrátiť pád, ale nepadáme ani závratne rýchlo, skôr pomaly zostupujeme na dno.

Symbol eura. Snímka: Reuters

Ak sa opýtate bežného človeka, zamestnaného aj nezamestnaného, odpovie vám, že nemá pozitívne očakávania do budúcnosti. Podobná nálada panuje aj medzi podnikateľmi. Zvýšenie daňového zaťaženia, zrušenie pôvodného modelu dohôd, či zmeny v niektorých legislatívnych úpravách postavili podnikateľskú náladu na bod mrazu. Od malých živnostníkov, cez stredných podnikateľov až po nadnárodné koncerny, tak všetci vidia budúce obdobie negatívne. Čo vidí bežný podnikateľ, živnostník či manažér veľkej firmy? Vidí rastúce daňové zaťaženie, vysoké odvodové zaťaženie, ťažkú vymožiteľnosť práva a podobne. Veľké, zvyčajne nadnárodné korporácie dostávajú kompenzácie od vlády práve formou rôznych finančných a nefinančných stimulov, daňových prázdnin a podobne. Bežný slovenský podnikateľ, zamestnanec, či zamestnávateľ musí aj tieto stimuly v konečnom dôsledku zaplatiť cez dane.

Najväčší problém dlhovej krízy je, že štáty únie sa snažia zvýšiť svoje príjmy, ale majú zásadný problém so svojimi výdavkami. Napriek zvýšeniu príjmov nedokážu obmedziť výdavky štátu tak, aby sa ich rozpočty dostali v hospodárení do prebytku a začali splácať svoje zadĺženie. Stále počujeme o znižovaní deficitu rozpočtu, ale o prebytkovom hospodárení som nepočul hovoriť ešte žiadneho politika na Slovensku a ani v únii. Paradoxom je, že aj silné ekonomiky, akou nemecká čifrancúzska sú, ani v období hospodárskeho rastu nehospodárili s prebytkom verejných financií, ale naopak s deficitom. To isté je prípad Slovenska. V období najsilnejšieho rastu sme mali rast na úrovni 10 percent HDP ročne, napriek tomu sme hospodárili s deficitom. Kedy teda politici chcú znižovať zadĺženie štátu, keď to nedokázali ani v období najsilnejšieho rastu? Na toto si môžete odpovedať sami. Dôvod je jednoduchý, znižovanie výdavkov štátu sa vždy negatívne odzrkadlí na volebných preferenciách.

Záverom svojho článku mám pre Vás pripravený príklad, vďaka ktorému je pekné ilustrovať, aké možnosti v únii sú. Jedná sa o telekomunikačnú skupinu Wind Hellas z Grécka. Patrí k najväčším telekomunikačným skupinám v Grécku, pričom ročný obrat predstavuje viac ako miliardu eur a má 5 miliónov zákazníkov. V lete 2009 Hellas Telecommunications, ktorá vlastnila podiely presťahovala stred hlavných záujmov do Londýna z Luxemburska bez toho, žeby zmenila zapísané sídlo. O tri mesiace na to Hellas Telecommunications po troch mesiacoch podala na anglickom súde návrh na zahájenie insolvenčného konania. Napriek tomu, že sídlo spoločnosti ostalo v Luxembursku, anglický súd insolvenčné konanie povolil. Skupina informovala veriteľov o zmene adresy a prevedení aktivít do Londýna, otvorila bankový účet a nechala sa zapísať v anglickom obchodnom registri ako zahraničná spoločnosť. Nasledovalo vymenovanie nových konateľov komplementára spoločnosti Hellas Communications. Výsledkom tejto legislatívnej zmeny s využitím rozdielov v zákonoch jednotlivých krajín únie nasledovalo to, že anglickým súdom vymenovaný správca predal oddlžený majetok vopred vybratému záujemcovi, pričom anglický súd tento prevod potvrdil. Výsledkom je to, že veritelia spoločnosti Hellas Telecommunications odpísali stratu vo výške 1,5 miliardy eur. Aj toto sú čarovné možnosti únie. Je to jeden z mnohých príkladov, ako to funguje v únii.

Rád použijem myšlienku českého ekonóma Tomáša Sedláčka, ktorý odporúča Slovensku, aby sa spamätalo a vybralo si, ktorým sociálnym systémom chce ísť. Severským, s vysokými daňami a zároveň vysokou kvalitou toho, čo obyvatelia za vysoké dane dostanú späť /bohatý sociálny program/, alebo západný, anglosaský s nízkymi daňami ale aj s nízkou starostlivosťou zo strany štátu. Cesta stredom, ktorú razia politici na Slovensku nikam nevedie, resp. vedie do neustáleho zadlžovania, nakoľko potreby ľudí sú drahšie, ako sme si mohli za nízke dane dovoliť.

Peter Makovický, exekucna.sk

x