Slováci tromfli v bývaní elitu

 

Ekonomická analýza. Až 90 percent slovenských domácností vlastní byt či dom. 

Deväť z desiatich slovenských domácnostívlastní byt alebo rodinný dom. 
Vyplýva to zo štúdie, ktorú včera zverejnila Európska centrálna banka. V súkromnom vlastníctve bývania sme preto jednotkou eurozóny.

„Je to anomália, ktorá vznikla vďaka bývalému režimu,“ zdôraznil pre HN prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Ľubomír Kardoš. Môže za to horúčkovité skupovanie bytov po páde komunizmu. Štátne byty bolo možné odkúpiť už za 50-tisíc, družstevné byty aj za 30-tisíc korún. Podľa Kardoša, ktorý bol v tom čase na čele Združenia bytových družstiev, sa mestá a obce chceli bytov, ktoré im po páde režimu ostali na starosti, zbaviť čo najskôr. Mnoho ľudí si tak kupovalo aj väčšie počty nehnuteľností.

Na porovnanie, v najsilnejšej ekonomike eurozóny – Nemecku, vlastní nehnuteľnosti iba 44 percent domácností. „Nemci na vlastné bývanie majú, no nepreferujú ho. Systém prideľovania bytov je úplne odlišný a prostredie v bytových nájmoch prijateľnejšie,“ dodáva prognostik Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.

Zatiaľ čo v súkromnom vlastníctve bytov a domov dominujeme, v nájomnom bývaní sme na samom chvoste Európy. „Nájomné byty sa na Slovensku prakticky nestavajú. Úvery v banke sú krátkodobé, a tak máloktorý staviteľ dokáže svoje záväzky splatiť v krátkom čase. Do rizika preto nikto nejde,“ myslí si Ľubomír Kardoš. Nepomohla ani novela zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania. Mala zvýšiť záujem developerov o výstavbu nájomných bytov, no v praxi sa neujala. Dopyt tlačí skôr na byty ponúkané na predaj. „Nemci zaplatia nájom, všetky výdavky, a ešte im bez problémov ostane na dovolenku. Keď zoberieme do úvahy priemerný plat Slovákov, často nevidno rozdiel medzi platením hypotéky a nájmu,“ dodáva Kardoš. 

Nárast dlhov 
Práve hypotéky stoja za ďalším výkričníkom, ktorý štúdia Európskej centrálnej banky (ECB) odhalila. Takmer polovica domácností v eurozóne čerpá aspoň jeden úverový produkt. Podľa odborníkov to však nemusí znamenať nutne problémy. Napríklad v USA je dlhové zaťaženie obyvateľstva takmer 90-percentné. Je to o tom, ako sú občania tej-ktorej krajiny zvyknutí s dlhmi pracovať. „Človek v Amerike zarobí 2 200 dolárov, ale nestačí mu to a ešte si požičiava. Človek z Ázie zarobí 200 dolárov, z čoho si dokáže odložiť 30 percent,“ hovorí konateľ spoločnosti exekučná Peter Makovický. Dlhovému zaťaženiu nepripisuje vznik hospodárskej krízy. Historicky kapitalistické krajiny sú jednoducho naučené žiť na dlh. „Problém môže byť skôr v 
nových členských krajinách eurozóny s komunistickou minulosťou,“ varuje Makovický. Práve krajiny ako Estónsko štúdia ECB neskúmala. 

V pozornosti Trojky 
Štatistiky týkajúce sa zadlžených krajín pri tom ukázali na nečakanú prosperitu ich občanov. Obyvatelia Španielska či Talianska disponujú viac ako trojnásobným majetkom než Nemci, ktorí eurozónu zachraňujú. Štatistika postavila do pozoru aj europoslancov. „Štát, ktorý je prijímateľom pomoci, je pod drobnohľadom Trojky, ktorá dôsledne kontroluje plnenie programu,“ potvrdzuje Andrej Králik, hovorca Zastúpenia Európskej komisie na 
Slovensku.

x