Stavali štadióny, skončili v konkurze

 

Vziať si úver, realizovať stavbu, no miesto peňazí za materiál a prácu dostať exekúcie, prípadne vyhrážky veriteľov. Aj taká je prax v slovenskom stavebníctve. „Hlavným problémom bol dlh partnera, ktorý nám už roky dlhoval šesť miliónov korún za omietky v Trnave. Keď sa k tomu pridali ďalšie nesplatené zákazky, museli sme vyhlásiť konkurz,“ hovorí konateľ stavebnej firmy BBF Building Dušan Faix. Táto, ale aj ďalšie firmy za príčinu konkurzu označujú dlhy partnerov. Zlá vymožiteľnosť práva ich núti k tomu, aby cudzie dlhy prekrývali svojimi pôžičkami, a nie každý takýto balans na hrane prežije. 


Trest od konca 
BBF Building zo Svitu bola napríklad zdravou, stredne veľkou firmou, ktorá sa mohla pýšiť spolupodieľaním sa na výstavbe Zimného štadióna Ondreja Nepelu, miliónovou zákazkou v Základnej Škole Podolínec, či prestavbou skyboxov na popradskom zimnom štadióne. Ani dobré referencie však nezabránili tomu, že sa firma dostala do druhotnej platobnej neschopnosti. Tlak veriteľov viedol k vyhláseniu konkurzu. „Stále to padne na toho posledného. Prvá firma, ktorá v nadväznosti vytvorila dlh, ostala nepotrestaná. Boli na ňu pritom desiatky súdom registrovaných trestných oznámení,“ vysvetľuje, kde problém vznikol, Faix. 

Podnikanie na sekeru 
Druhotná platobná neschopnosť bola príčinou konca aj ďalšej stavebnej spoločnosti z východu – bardejovskej Baumeko. „Práve riešime detaily so správcom konkurznej podstaty, celý majetok ide do konkurzu,“ potvrdzuje konateľ firmy Štefan Kokorďák. Problém slovenského stavebníctva vidí najmä v tom, že sa v našej krajine neplatičstvo začalo pokladať za niečo, čo je normálne.

„Všetci chcú, aby dodávateľ zaistil práce aj materiál za svoje, ale peniaze dostane až o rok,“ pokračuje konateľ o tom, ako to chodí. Slová kritiky smeruje aj na prístup štátu. Za nahromadenie problémov, ktoré priviedli Baumeko do konkurzu, môžu vraj aj nevyplatené zákazky z eurofondov. „Rozprával som sa s kolegami z Poľska, oni dostávajú peniaze dopredu,“ dodáva.

S tým, že podnikanie na sekeru sa u nás stálo bežným, súhlasí aj Peter Makovický, konateľ firmyExekučná. „Takmer každá firma bojuje s platobnou schopnosťou. V stavebníctve je najviac podvodných podnikateľov, ktorí úmyselne zadlžujú spoločnosti, a potom ich posielajú ku dnu. Iní často prestrelia cenovú ponuku hlboko pod reálne náklady,“ hovorí. Ako dodáva, na hlavu je postavený aj fakt, že často neriešia druhotnú platobnú neschopnosť kvôli obave, že od neplatiča už nedostanú žiadnu zákazku. 
Právni odborníci vidia chybu aj na strane firiem, ktoré sa do problémov dostali kvôli neplatičským partnerom. „K možnostiam čo najrýchlejšieho a najspoľahlivejšieho získania splatných pohľadávok od neplatiacej zmluvnej strany sú v prvom rade rozhodujúce dojednané zmluvné podmienky, najmä vo forme zabezpečenia,“ hovorí Milan Malata, zakladajúci partner advokátskej kancelárie Malata Pružinský Hegeduš & Partners. Najvyužívanejšími spôsobmi zabezpečenia sú napríklad záložné právo, zabezpečovací prevod práva či banková záruka. S týmito nástrojmi je postavenie veriteľa priaznivejšie. Ani tak však nemusí mať vyhrané. „V rámci prípadných súdnych konaní vidíme najväčší problém v ich dĺžke. Priemerná dĺžka súdneho konania bola v roku 2011 na Slovensku 11,4 mesiaca,“ vysvetľuje Milan Malata. Kvôli súdnym prieťahom je často vhodným riešením dojednanie rozhodcovskej doložky. Rozhodcovské súdy sú výrazne rýchlejšie. 
Tomáš Lemešani

x