Vláda podráža podnikateľom nohy

 

Politici by si mali uvedomiť, že podpora podnikateľov im môže pomôcť viac, ako si predstavujú.

Premiér Robert Fico. Snímka: TASR/Martin BaumannSlovensko tesne minie recesiu. Ministerstvofinancií spresnilo svoj odhad, kde poukazuje na rast na úrovni 0,5 percenta. Zaujímavá správa, ktorá nikoho neprekvapí. Pozitívne prognózy sa zmenili na menej pozitívne, pričom by ma neprekvapilo ani to, keby by prišiel ešte triezvejší odhad na úrovni recesie a ešte výraznejšom poklese produkcie. V podstate je to jednoduché, roboty je menej. V každej jednej oblasti podnikania, hádam s výnimkou informačných technológii. To, že to znamená takmer isté znižovanie pracovných stavov a prepúšťanie, je jasné. Horšie je, že finančne zaťažené firmy a podniky majú dodatočné zvýšené náklady na prepúšťanie zamestnancov vďaka sociálnej politike Slovenska. Namiesto pomocnej ruky dostali tento rok darček v podobe zvýšených daní na 23 percent. Výsledkom je, že množstvu malých a stredných podnikateľov sa pomaly neoplatí podnikať. O zvýšení daní sa už čo to popísalo, takisto ako o dôsledkoch, ktoré to prinesie pre firmy.

O to prekvapivejšie bolo vyjadrenie viceguvernéra NBS, ktorý vyhlásil, že už koncom roka bude citeľné oživenie podnikateľského sektora, ktoré bude pokračovať aj budúci rok, kde zaznamenáme výrazný rast. Toto vyjadrenie ma skutočne prekvapilo, pretože ak by nastalo oživenie podnikateľského sektora, určite by to pomohlo zachrániť množstvo pracovných miest. Priznám sa, že aj ja by som chcel vedieť, čo bude v budúcnosti. Mať tak sklenenú guľu, do ktorej sa človek pozrie a rovno vidí, ako sa bude vyvíjať všetko okolo neho. Potom by sme vedeli, či sa nám oplatí zachraňovať južné krajiny, alebo mať spoločnú menu, či ako sa vyrieši pomaly celoeurópsky problém s celými stratenými generáciami mladých ľudí, ktorí nikde nepracujú a žijú so štedrého sociálneho systému v štýle „maňana“. Taktiež bolo veľmi zaujímavé vyjadrenie premiéra Fica, že keby nebol rómsky problém na Slovensku, nezamestnanosť by bola  nižšia. Nebolo to tak dávno, kedy Rómovia protestovali v Bratislave s cieľom získať prácu. Faktom je, že pokiaľ stále budú vnímaný ako sociálny okraj spoločnosti, nikdy na neuplatnia a stále budú sociálnou záťažou. Toto ale žiadna strana na Slovensku za posledných 20 rokov neriešila a ani nechce riešiť. Práve vôľa chcieť niečo zmeniť našim politikom zjavne chýba a tých pár ľudí, ktorí aj niečo zmeniť chcú, pohltí systém a politické korytnačky na našej scéne. Treba si ale hlavne uvedomiť, že každý štát má svojich Rómov a svoje problémy. Či sú to okolité krajiny, boriace sa s tými istými problémami, alebo Nemecko, kde žije veľký počet Turkov, Francúzsko plné prisťahovalcov z Afriky alebo Veľká Británia, kde žije veľký počet moslimov. Teda tvrdiť na Slovensku, že problém s nezamestnanosťou je vlastne rómskym problémom je viac menej mylné, ale určite sa všetci zhodneme, že je najvyšší čas to riešiť. 

Osobitnou kapitolou, ako sa štát snaží pomôcť udržať podnikateľský rast sú vládne stimuly. Na tom by nebolo nič zlé, keby ich robil koncepčne a keby pomáhal spoločnostiam, ktoré pomoc skutočne potrebujú. Nebudeme sa opätovne baviť o ziskovosti firiem ako Mondi alebo Samsung, pre ktoré je vládny stimul len čerešničkou na torte. Skôr mám na mysli nevšímavosť si pri týchto stimuloch malých a stredných
podnikateľov na Slovensku. Stimuly ktoré platíme týmto spoločnostiam idú aj z našich daní, pričom my od štátu dostaneme pozdrav vo forme zvýšených daní alebo rôznych bičov a nástrah v legislatíve. A pritom malí a strední podnikatelia strácajú pôdu pod nohami, prichádzajú o zákazky, boria sa s neplatičmi a často končia tak, že firma ukončí činnosť a máme na úrade práce nových 5 – 10 nezamestnaných. Ale o týchto firmách sa nepíše, lebo to nie je naraz prepustených 100 zamestnancov alebo to nie je podnik, o veľkosti Smrečiny, ktorý skončil svoju činnosť, ale len malá firma o pár zamestnancoch. Politici by si mali uvedomiť, že podporiť túto sféru im môže pomôcť viac, ako si predstavujú. Pomôžu domácej spoločnosti, malému alebo strednému podnikateľovi, ktorý tie peniaze v konečnom dôsledku nechá na Slovensku. Princíp je rovnaký, ako keď sme prišli na to, že zrazu nekupujeme slovenské potraviny ale všetko dovozové a zrazu sa obracia trend a začíname rozmýšľať, či kúpime jogurt nemecký, alebo podporíme veľké mliekárne, ako sú vo Zvolene, alebo v Kežmarku, alebo malú mliekáreň, ako je napríklad v Selciach pri Banskej Bystrici. Pomáhajme svojim firmám, svojim spoločnostiam, alebo zrušme pomoc úplne, aby boli podmienky pre všetkých rovnaké a nedeformovali by trh.
 
Peter Makovický
 
 
x