Politici by si mali uvedomiť, že podpora podnikateľov im môže pomôcť viac, ako si predstavujú.

    Premiér Robert Fico. Snímka: TASR/Martin BaumannSlovensko tesne minie recesiu. Ministerstvofinancií spresnilo svoj odhad, kde poukazuje na rast na úrovni 0,5 percenta. Zaujímavá správa, ktorá nikoho neprekvapí. Pozitívne prognózy sa zmenili na menej pozitívne, pričom by ma neprekvapilo ani to, keby by prišiel ešte triezvejší odhad na úrovni recesie a ešte výraznejšom poklese produkcie. V podstate je to jednoduché, roboty je menej. V každej jednej oblasti podnikania, hádam s výnimkou informačných technológii. To, že to znamená takmer isté znižovanie pracovných stavov a prepúšťanie, je jasné. Horšie je, že finančne zaťažené firmy a podniky majú dodatočné zvýšené náklady na prepúšťanie zamestnancov vďaka sociálnej politike Slovenska. Namiesto pomocnej ruky dostali tento rok darček v podobe zvýšených daní na 23 percent. Výsledkom je, že množstvu malých a stredných podnikateľov sa pomaly neoplatí podnikať. O zvýšení daní sa už čo to popísalo, takisto ako o dôsledkoch, ktoré to prinesie pre firmy.
    O to prekvapivejšie bolo vyjadrenie viceguvernéra NBS, ktorý vyhlásil, že už koncom roka bude citeľné oživenie podnikateľského sektora, ktoré bude pokračovať aj budúci rok, kde zaznamenáme výrazný rast. Toto vyjadrenie ma skutočne prekvapilo, pretože ak by nastalo oživenie podnikateľského sektora, určite by to pomohlo zachrániť množstvo pracovných miest. Priznám sa, že aj ja by som chcel vedieť, čo bude v budúcnosti. Mať tak sklenenú guľu, do ktorej sa človek pozrie a rovno vidí, ako sa bude vyvíjať všetko okolo neho. Potom by sme vedeli, či sa nám oplatí zachraňovať južné krajiny, alebo mať spoločnú menu, či ako sa vyrieši pomaly celoeurópsky problém s celými stratenými generáciami mladých ľudí, ktorí nikde nepracujú a žijú so štedrého sociálneho systému v štýle „maňana“. Taktiež bolo veľmi zaujímavé vyjadrenie premiéra Fica, že keby nebol rómsky problém na Slovensku, nezamestnanosť by bola  nižšia. Nebolo to tak dávno, kedy Rómovia protestovali v Bratislave s cieľom získať prácu. Faktom je, že pokiaľ stále budú vnímaný ako sociálny okraj spoločnosti, nikdy na neuplatnia a stále budú sociálnou záťažou. Toto ale žiadna strana na Slovensku za posledných 20 rokov neriešila a ani nechce riešiť. Práve vôľa chcieť niečo zmeniť našim politikom zjavne chýba a tých pár ľudí, ktorí aj niečo zmeniť chcú, pohltí systém a politické korytnačky na našej scéne. Treba si ale hlavne uvedomiť, že každý štát má svojich Rómov a svoje problémy. Či sú to okolité krajiny, boriace sa s tými istými problémami, alebo Nemecko, kde žije veľký počet Turkov, Francúzsko plné prisťahovalcov z Afriky alebo Veľká Británia, kde žije veľký počet moslimov. Teda tvrdiť na Slovensku, že problém s nezamestnanosťou je vlastne rómskym problémom je viac menej mylné, ale určite sa všetci zhodneme, že je najvyšší čas to riešiť.

    Osobitnou kapitolou, ako sa štát snaží pomôcť udržať podnikateľský rast sú vládne stimuly. Na tom by nebolo nič zlé, keby ich robil koncepčne a keby pomáhal spoločnostiam, ktoré pomoc skutočne potrebujú. Nebudeme sa opätovne baviť o ziskovosti firiem ako Mondi alebo Samsung, pre ktoré je vládny stimul len čerešničkou na torte. Skôr mám na mysli nevšímavosť si pri týchto stimuloch malých a strednýchpodnikateľov na Slovensku. Stimuly ktoré platíme týmto spoločnostiam idú aj z našich daní, pričom my od štátu dostaneme pozdrav vo forme zvýšených daní alebo rôznych bičov a nástrah v legislatíve. A pritom malí a strední podnikatelia strácajú pôdu pod nohami, prichádzajú o zákazky, boria sa s neplatičmi a často končia tak, že firma ukončí činnosť a máme na úrade práce nových 5 – 10 nezamestnaných. Ale o týchto firmách sa nepíše, lebo to nie je naraz prepustených 100 zamestnancov alebo to nie je podnik, o veľkosti Smrečiny, ktorý skončil svoju činnosť, ale len malá firma o pár zamestnancoch. Politici by si mali uvedomiť, že podporiť túto sféru im môže pomôcť viac, ako si predstavujú. Pomôžu domácej spoločnosti, malému alebo strednému podnikateľovi, ktorý tie peniaze v konečnom dôsledku nechá na Slovensku. Princíp je rovnaký, ako keď sme prišli na to, že zrazu nekupujeme slovenské potraviny ale všetko dovozové a zrazu sa obracia trend a začíname rozmýšľať, či kúpime jogurt nemecký, alebo podporíme veľké mliekárne, ako sú vo Zvolene, alebo v Kežmarku, alebo malú mliekáreň, ako je napríklad v Selciach pri Banskej Bystrici. Pomáhajme svojim firmám, svojim spoločnostiam, alebo zrušme pomoc úplne, aby boli podmienky pre všetkých rovnaké a nedeformovali by trh.
     
    Peter Makovický
    exekucna.sk

    Ako postupovať pri získavaní pohľadávok zo zahraničia, a aké nástroje možno použiť.

    Každodennou témou v médiách je blížiaca sa hospodárska recesia. Pokiaľ sa týka veľkých automobiliek, vďaka novým modelom sa ich recesia nedotkne, resp. sa ich dotkne v menšom rozsahu. Zvyšok  exportérov čaká ale nie najpríjemnejšie obdobie. Bude menej zákaziek a podstatne väčší problém bude dostať svoje financie späť. Pokiaľ sa jedná o export do okolitých krajín, ako je Poľsko, Česká republika či Maďarsko, tak tam si vediafirmy celkom úspešne postrážiť svoje pohľadávky. Ako ale postupovať, pri exportoch do krajín ako je Španielsko, Taliansko či Nemecko?

    Napríklad ak vám neuhradí partner z Talianska svoju pohľadávku, máte možnosť osloviť nejakú lokálnu taliansku inkasnú agentúru, aby vám zabezpečila vymoženie 
    pohľadávky. Prípadne lokálneho advokáta, ktorý vymôže uvedenú pohľadávku. Problémom bývajú ale náklady takéhoto konania, jazyková bariéra, vzdialenostná bariéra a neznalosť miestnych pomerov. Preto sa často stáva, že slovenský exportéri radšej svoje pohľadávky oželejú, ako by ich mali vymáhať. Čo teda spraviť, aby som o svoje peniaze neprišiel? 

    Úvodným krokom je overenie platobnej schopnosti svojho 
    obchodného partnera. Na trhu pôsobí niekoľko renomovaných veľkých nadnárodných spoločností, ktoré vedia preveriť bonitu v jednotlivých krajinách EU, ale aj mimo nej, ako napríklad v USA, či Rusku. Nepodceňujte dôležitosť takéhoto preverenia, lebo sa vám môže stať, že spravíte niekoľko predajov za sebou, a peniaze neuvidíte od žiadneho z nich. Pritom preverenie obchodného partnera stojí príliš málo peňazí k tomu, koľko peňazí a problémov vám vie ušetriť. 

    Druhým krokom je poistenie svojich exportných pohľadávok. Na trhu je niekoľko komerčných poisťovní pohľadávok. Poistenie pohľadávok je pre dobrou voľbou, pretože v konečnom dôsledku neprídete o svoje 
    financie. Cena za poistenie pohľadávok je primeraná štruktúre vašich odberateľov, segmentu v ktorom pôsobíte a bonite vašich odberateľov. Spravidla ju ale tvorí určité percento z celkového exportného obratu spoločnosti. 

    Tretím krokom, keď máte prevereného 
    obchodného partnera a poistené pohľadávky, je zabezpečenie si zmluvných vzťahov. Totiž ani poistenie pohľadávok vás nezbavuje zodpovednosti vymáhať si svoje pohľadávky. Viete si reálne predstaviť, ako budete vymáhať pohľadávkyv niekoľkých štátoch? Preto odporúčam všetkým exportérom, aby si do zmlúv so svojimi obchodnými partnermi dali klauzulu, že všetky vzťahy sa spravujú slovenským právom a na slovenských súdoch. Ideálom je, napríklad aj rozhodcovská doložka niektorého zo stálych rozhodcovských súdov v SR. Nielen tieto klauzuly by mali byť v zmluve, medzi vami, ale zmluvu by mal v každom prípade vypracovať advokát so skúsenosťami v medzinárodnom platobnom styku. 

    Tieto tri základné body vám určite pomôžu pri vašich exportných aktivitách. Prevencia je vždy lepšia, ako potom drahé riešenie problému. Samozrejme existuje tu množstvo ďalších možností, ako napríklad požiadať na slovenských súdoch o vydanie Európskeho platobného rozkazu a následne s týmto európskym platobným rozkazom požiadať príslušného exekútora v danej krajine o výkon exekúcie. Možností je vždy viac a vždy ku každému zákazníkovi treba pristupovať individuálne. Každopádne 
    pohľadávky
     v zahraničí sa dajú riešiť, dajú sa vymáhať a sú vymožiteľné vo väčšej miere ako na Slovensku.

    Peter Makovickýexekucna.sk

     Dnes sme pripravili niekoľko naj za uplynulý rok. Ide o úsmevné až zarážajúce prípady z praxe.

    Snímka: StockExpertNajväčší paradox    

    Za najparadoxnejšiu môžem označiť situáciu, keď sme vymáhali od dlžníka pohľadávku v sume 11 000 € a dlžník sa tváril dôveryhodne a presvedčivo, že tú pohľadávku chce zaplatiť. Snažil sa u nás získať našu dôveru a vcelku sa mu to podarilo. Zašiel až do takého extrému, že si chcel od nás požičať finančnú

    hotovosť vo výške 800 eur na to, aby zaplatil svoj iný dlh. Či veríte alebo nie, za niekoľko rokov činnosti sa nám nič podobné nestalo a nikdy dlžník nechcel od nás vymámiť peniaze za účelom podviesť nás. Pretože ten dlžník nevedel, že my vieme, že v súčasnosti nemá žiadne príjmy a akákoľvek finančná pôžička by ostala nesplatená.
     

     
    Najväčší omyl    

    Tento rok sme narazili na

    podnikateľa, ktorý nebol síce až tak odlišným dlžníkom, ale v niečom bol špecifický. Išlo o to, že ako množstvo iných podnikateľov v SR, aj tento podnikateľ si počas dvoch rokov činnosti pomýlil svoju tržbu so svojím ziskom. Zistil, že zrazu z ničoho má na účte pár miliónov, a namiesto toho, aby tieto financie uhradil svojim dodávateľom, nakúpil si luxusné autá, šperky, hodinky, notebooky, byt a podobne. Áno, je to bežný scenár v SR, problém je v tom, že tento konkrétny prípad za sebou nechal viac ako 900 000 €, čo je u nás tohtoročný negatívny rekord. Takéto prípady sa budú opakovať, ale veríme, že v budúcom roku ich bude čo najmenej.
     

     
    Najzvláštnejšie stretnutie    

    V decembri sa nám stal prípad, keď sa dlžník chcel veľmi ochotne s nami stretnúť a dohodnúť sa na riešení pohľadávok. Tak ako v ostatných prípadoch, ktoré riešime, na dohodnuté stretnutie sme prišli a privítal nás milý pán, ktorý ale ťažšie hovoril po slovensky. Nakoniec sme našli spoločnú reč a v konečnom dôsledku nás prekvapil tento pán vetou: "Vec sa má nasledovne, ja som to všetko zaplatil, tu máte potvrdenie o úhrade a tu vidíte SMS, ako mi odišli peniaze z účtu". Na moju otázku, prečo sme sa teda stretli, odpovedal: "Ja som chcel spoznať ľudí, ktorí vymáhajú pohľadávky a chcel som vedieť nejaké bližšie informácie o tejto činnosti". Vyslovene ma tým prekvapil, ľudia nás veľmi neradi stretávajú, pretože sa boja, že namiesto serióznych ľudí prídu rôzni svalnatí vymáhači.
     

     

     
    Ach, ten čas    

    Najrýchlejšie vymožená pohľadávka k nám prišla v auguste, bola úspešne vymožená v plnej výške vrátane príslušenstva a celková suma na vymáhanie bola 5 834 €. Stretnutie s dlžníkom prebiehalo veľmi krátko. Dlžníka sme dovtedy nevedeli kontaktovať, tak náš pracovník išiel na náhodné stretnutie s dlžníkom. Dlžníka našiel a šokoval svojou návštevou až tak, že dlžník po úvodnom prekvapení vytiahol z trezora obálku, odpočítal dlžnú sumu a uhradil ju nášmu zamestnancovi v hotovosti. Celá návšteva aj s vypísaním dokladov trvala necelých 6 minút. Určite to bola najrýchlejšie vymožená pohľadávka za minulý rok. Opačným extrémom je mimosúdne konanie, ktoré sme začali v roku 2008, v roku 2009 sme dlžníka rozplatili a zabezpečili pohľadávku a čakali, že v roku 2010 bude doplatená celá časť viac ako 200 000 € istiny, ale dlžníkovi sa to nepodarilo celé uhradiť, a tak tajne dúfame, že trojročné mimosúdne inkaso bude ukončené začiatkom roku 2011, určite je to jeden z najdlhších prípadov, ktoré máme u nás.
     

     

     
    Najväčší podvodník    

    Posledným naj tohto roku sa stal prípad, keď sme vedeli o dlžníkovi, že má okolo 70 veriteľov a rátali sme s možnosťou, že tá pohľadávka ostane neuhradená. V každom prípade, kolegovi sa podarilo zabezpečiť pohľadávku naším know-how, a boli sme spoločne s veriteľom veľmi radi, pretože vymožiteľnosť tejto pohľadávky stúpla asi o 70 percent. Zabezpečená pohľadávka je ľahšie vymožiteľná aj v konkurze či reštrukturalizácii. Aké bolo ale naše prekvapenie, keď nám prišiel list od dlžníka, ktorý si zjavne rozmyslel, čo nám sľúbil. V liste bolo uvedené, že sa nikdy s nami nestretol, že sme sfalšovali jeho podpis a že by to chcel nejako vyriešiť. Tak sme dotyčného pána pozvali na stretnutie, ktoré trvalo asi hodinu, ale najlepšia časť rozhovoru znela asi nasledovne: „Akú listinu by ste chceli teda podpísať? No, takú istú akú som podpísal, ale bez rozhodcovskej doložky a bez zabezpečenia pohľadávky. Takže ste tú listinu podpísali? Ostaneme pri tej verzii, že som žiadnu listinu nepodpísal.“ Priznám sa, že takto otvorene nám ešte žiaden dlžník neklamal, aj keď o výmysloch dlžníkov a neplatičov by sa dalo napísať niekoľko kníh.

    Verím, že tieto krátke príbehy vás pobavili tak isto ako nás a do Nového roku 2011 Vám prajem čo najmenej problémov s pohľadávkami a všetko dobré.

     

     

    Peter Makovický, exekucna.sk

    © 2021 exekučná s.r.o. Všetky práva vyhradené. By Unio Solutions, s. r. o.